Sociálna úzkostná porucha: Pochopenie príznakov a spôsob, ako získať pomoc
Čo je to sociálna úzkostná porucha?
Sociálna úzkostná porucha (SAD), známa aj ako sociálna fóbia, je typ úzkostnej poruchy, ktorá zahŕňa intenzívny strach a sebavedomie v sociálnych situáciách. Je to stav, pri ktorom človek prežíva obrovskú úzkosť a strach z toho, že bude v spoločenských situáciách posudzovaný, zahanbený alebo ponížený.
Príznaky sociálnej úzkostnej poruchy
Príznaky sociálnej úzkostnej poruchy sa môžu u jednotlivých osôb líšiť, ale zvyčajne zahŕňajú:
- Intenzívny strach z toho, že sa ostatní budú hanbiť alebo posudzovať.
- vyhýbanie sa spoločenským situáciám
- fyzické príznaky, ako je potenie, tras a búšenie srdca v spoločenských situáciách
- Sebavedomie a nadmerné obavy z toho, že vás ostatní budú pozorovať alebo posudzovať
- ťažkosti s nadväzovaním očného kontaktu, rozprávaním alebo jedením na verejnosti
- Negatívne sebavedomie a pocity nedostatočnosti
Príčiny sociálnej úzkostnej poruchy
Presné príčiny sociálnej úzkostnej poruchy ešte nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že ju spôsobuje kombinácia genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Medzi bežné faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku SAD, patria:
-
Genetika: Rodinná anamnéza úzkostných porúch môže zvýšiť riziko vzniku SAD.
-
Chemické zloženie mozgu: Nerovnováha neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, môže prispieť k vzniku SAD.
-
Environmentálne faktory: K rozvoju SAD môžu prispieť skúsenosti z detstva, ako napríklad šikanovanie, zneužívanie alebo traumatické udalosti.
-
Kognitívne faktory: Negatívne myšlienky, presvedčenia a postoje voči sebe a iným môžu prispieť k rozvoju SAD.
Možnosti liečby sociálnej úzkostnej poruchy
Liečba sociálnej úzkostnej poruchy zvyčajne zahŕňa kombináciu terapie, liekov a svojpomocných stratégií. Niektoré bežné možnosti liečby zahŕňajú:
-
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): CBT je typ terapie, ktorá pomáha zmeniť negatívne vzorce myslenia a správania súvisiace so SAD.
-
Expozičná terapia: Expozičná terapia zahŕňa postupné vystavovanie osoby obávanej sociálnej situácii v kontrolovanom prostredí s cieľom pomôcť jej prekonať strach.
-
Lieky: Antidepresíva a betablokátory môžu pomôcť zmierniť príznaky SAD.
-
Zmeny životného štýlu: Cvičenie, správna výživa a techniky zvládania stresu môžu pomôcť zmierniť príznaky SAD.
-
Stratégie svojpomoci: Hlboké dýchanie, všímavosť a pozitívne sebavedomie môžu pomôcť znížiť úzkosť a zlepšiť sebavedomie.
Získanie pomoci
Ak si myslíte, že môžete mať sociálnu úzkostnú poruchu, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie. Odborník na duševné zdravie môže diagnostikovať SAD a vypracovať účinný plán liečby. So správnou podporou a liečbou je možné prekonať sociálnu úzkostnú poruchu a žiť šťastný a plnohodnotný život.
Ak sa u vás vyskytne porucha duševného zdravia, okamžite vyhľadajte pomoc na čísle 911 alebo na najbližšej pohotovosti.
Chcel som len pridať svoje vlastné dva centy k tomuto informatívnemu článku. Osobne som dlhé roky bojoval so sociálnou úzkostnou poruchou a viem, aké ťažké môže byť ju zvládnuť. Okrem možností liečby uvedených v článku som zistil, že pre moju duševnú pohodu je veľmi dôležité mať silný podporný systém. Obklopenie sa priateľmi a rodinou, ktorí chápu a podporujú moje problémy, pre mňa znamenalo obrovský rozdiel.
Ďalším tipom, ktorý sa mi osvedčil, je spochybňovanie svojich negatívnych myšlienok a presvedčení. Keď sa v spoločenských situáciách ocitnem v stave úzkosti, snažím sa identifikovať konkrétne myšlienky a presvedčenia, ktoré spôsobujú moju úzkosť, a potom ich spochybniť. Napr. ak sa bojím, že ma ostatní budú odsudzovať, pripomeniem si, že každý má svoje vlastné neistoty a že je nepravdepodobné, že by na mňa ostatní mysleli až tak, ako si myslím.
Napokon som zistil, že pri znižovaní celkovej úrovne úzkosti mi veľmi pomáhajú techniky všímavosti a relaxácie, ako napríklad hlboké dýchanie a meditácia. Odporúčam vyskúšať tieto techniky a zaradiť ich do svojej každodennej rutiny.
Pamätajte si, že je dôležité, aby ste boli k sebe láskaví a trpezliví, keď sa budete vyrovnávať so sociálnou úzkostnou poruchou. Je to cesta, nie cieľ, a je v poriadku brať veci postupne.
Otázka č. 1: Čo presne je sociálna úzkostná porucha?
Odpoveď č. 1: Sociálna úzkostná porucha (SAD), známa aj ako sociálna fóbia, je typ úzkostnej poruchy, ktorá zahŕňa intenzívny strach a sebavedomie v sociálnych situáciách. Je to stav, pri ktorom človek prežíva obrovskú úzkosť a strach z toho, že bude v spoločenských situáciách posudzovaný, zahanbený alebo ponížený. Príznaky SAD sa môžu líšiť, ale zvyčajne zahŕňajú vyhýbanie sa spoločenským situáciám, intenzívny strach z toho, že budete zahanbení alebo odsúdení, fyzické príznaky, ako je potenie a trasenie, rozpaky a negatívne sebavedomie.
Otázka č. 2: Čo spôsobuje sociálnu úzkostnú poruchu?
Odpoveď č. 2: Presné príčiny sociálnej úzkostnej poruchy ešte nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že ju spôsobuje kombinácia genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Medzi bežné faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku SAD, patria genetika, chémia mozgu, faktory prostredia, ako sú skúsenosti z detstva, a kognitívne faktory, ako sú negatívne myšlienky a presvedčenia.
Otázka č. 3: Aké sú dostupné možnosti liečby sociálnej úzkostnej poruchy?
Odpoveď č. 3: Liečba sociálnej úzkostnej poruchy zvyčajne zahŕňa kombináciu terapie, liekov a svojpomocných stratégií. Medzi bežné možnosti liečby patrí kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), expozičná terapia, lieky, ako sú antidepresíva a betablokátory, zmeny životného štýlu, ako je cvičenie a správna výživa, a svojpomocné stratégie, ako je hlboké dýchanie, uvedomovanie si a pozitívna samomluva. Je dôležité vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie, ktorý dokáže diagnostikovať SAD a vypracovať účinný plán liečby. So správnou podporou a liečbou je možné prekonať sociálnu úzkostnú poruchu a žiť šťastný a naplnený život.
- Social anxiety disorder (MB Stein, DJ Stein – The lancet, 2008 – Elsevier)
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0140673608604882 - Barriers to the treatment of social anxiety (M Olfson, M Guardino, E Struening… – American Journal of …, 2000 – Am Psychiatric Assoc)
https://ajp.psychiatryonline.org/doi/abs/10.1176/appi.ajp.157.4.521 - The treatment of social anxiety disorder (TL Rodebaugh, RM Holaway, RG Heimberg – Clinical Psychology Review, 2004 – Elsevier)
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S027273580400100X - Outcome predictors in guided and unguided self-help for social anxiety disorder (T Nordgreen, OE Havik, LG Öst, T Furmark… – Behaviour research and …, 2012 – Elsevier)
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0005796711002452 - Guided and unguided self-help for social anxiety disorder: randomised controlled trial (T Furmark, P Carlbring, E Hedman… – The British Journal of …, 2009 – cambridge.org)
https://www.cambridge.org/core/journals/the-british-journal-of-psychiatry/article/guided-and-unguided-selfhelp-for-social-anxiety-disorder-randomised-controlled-trial/B3207A5FF555F207D956AE15B3D1C7F6