Derealizácia: Pochopenie symptómu a jeho príčin
Derealizácia je pocit odlúčenia od okolia, keď sa vonkajší svet zdá byť nereálny, snový alebo bez významu. Ľudia zažívajúci derealizáciu často opisujú svet ako “nereálny” alebo “umelý”.
Je to znepokojujúci príznak, ktorý môže byť sprevádzaný úzkosťou, depresiou a záchvatmi paniky, a môže byť znakom viacerých základných duševných ochorení. V tomto článku sa budeme zaoberať príznakmi, príčinami a možnosťami liečby derealizácie.
Príznaky derealizácie
- Pocit odtrhnutosti alebo vzdialenosti od okolia
- Pocit nereálnosti, akoby svet bol sen alebo nebol skutočný
- Znížený pocit dôležitosti alebo zmyslu vonkajšieho sveta
- Pocit, že predmety alebo ľudia okolo vás nemajú hĺbku, farbu alebo jasnosť
- zmenené vnímanie času, keď sa zdá, že sa čas buď zrýchľuje, alebo spomaľuje
- pocit, že ste “pozorovaný” zvonku
- ťažkosti s rozlišovaním medzi realitou a predstavami
Je dôležité poznamenať, že derealizácia je subjektívny zážitok a môže sa u jednotlivých ľudí líšiť. Niektorí ľudia ju môžu zažívať len v špecifických situáciách, zatiaľ čo iní ju môžu zažívať neustále.
Príčiny derealizácie
Derealizácia je spôsobená poruchou normálneho spracovania reality v mozgu a môžu ju vyvolať rôzne fyzické a duševné zdravotné stavy. Medzi najčastejšie príčiny derealizácie patria:
- Traumatické udalosti, ako napríklad autonehoda alebo prírodná katastrofa.
- Zneužívanie návykových látok, najmä drog, ktoré menia vnímanie alebo vedomie
- duševné ochorenia, ako sú úzkostné poruchy, depresia a posttraumatická stresová porucha (PTSD)
- nedostatok spánku
- Migrény
- Záchvatové poruchy, ako je epilepsia
- Vedľajšie účinky niektorých liekov
V niektorých prípadoch sa derealizácia môže vyskytnúť ako príznak disociatívnych porúch, ako je disociatívna porucha identity (DID) alebo depersonalizačno-derealizačná porucha (DDD). DDD je stav, pri ktorom derealizácia a depersonalizácia (pocit odlúčenia od vlastného tela) pretrvávajú dlhší čas a spôsobujú výrazné utrpenie.
Možnosti liečby derealizácie
Liečba derealizácie bude závisieť od základnej príčiny. Ak je napríklad dôsledkom zneužívania návykových látok, liečba sa zameria na riešenie závislosti. Ak je dôsledkom duševného stavu, napríklad úzkosti alebo depresie, liečba bude pravdepodobne zahŕňať terapiu a lieky.
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a expozičná terapia sú dva typy terapie, ktoré sa môžu použiť na liečbu derealizácie spôsobenej úzkosťou alebo posttraumatickou stresovou poruchou. Tieto terapie pomáhajú jednotlivcom identifikovať a zmeniť negatívne myšlienky a správanie, ktoré prispievajú k príznakom.
Antidepresíva a anxiolytické lieky, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) a benzodiazepíny, sa môžu použiť na zmiernenie príznakov úzkosti a depresie a pomôcť zlepšiť príznaky derealizácie.
V niektorých prípadoch môže k zlepšeniu príznakov derealizácie prispieť zmena životného štýlu, napríklad dostatok spánku, zníženie stresu a vyhýbanie sa drogám a alkoholu.
Derealizácia je nepríjemný príznak, ktorý môže mať významný vplyv na kvalitu života jednotlivca. Ak zažívate derealizáciu, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka na duševné zdravie. Správnou liečbou je možné prekonať príznaky a získať späť zmysel pre realitu.
Ahojte všetci!
Už nejaký čas som pravidelným čitateľom tohto blogu a chcel by som sa podeliť o vlastné skúsenosti s derealizáciou. S týmto príznakom bojujem už mnoho rokov a našiel som niekoľko užitočných tipov a trikov, o ktoré by som sa rád podelil s ostatnými čitateľmi.
Predovšetkým chcem zdôrazniť, že je dôležité vyhľadať pomoc u odborníka na duševné zdravie. Viem, že môže byť desivé hovoriť s niekým o týchto pocitoch, ale je veľmi dôležité získať správnu diagnózu a liečbu. Nakoniec mi bola diagnostikovaná depersonalizačno-derealizačná porucha a odvtedy chodím na terapiu a užívam lieky. Bola to dlhá cesta, ale som veľmi vďačný za pomoc, ktorú som dostal.
Okrem toho, že som vyhľadal odbornú pomoc, zistil som, že mi neuveriteľne pomáhajú aj praktiky všímavosti. Či už ide o meditáciu, jogu alebo jednoducho venovanie pozornosti dýchaniu, tieto praktiky mi pomohli zostať uzemnený v prítomnom okamihu a menej podliehať pocitom odlúčenia.
Ďalšia vec, ktorá mi pomohla, je venovať sa činnostiam, ktoré mi prinášajú radosť a pomáhajú mi cítiť sa prepojený s okolitým svetom. Či už ide o maľovanie, písanie alebo trávenie času s blízkymi, zistil som, že tieto činnosti mi pomáhajú cítiť sa viac prepojený s realitou a menej odlúčený od svojho okolia.
Nakoniec chcem spomenúť dôležitosť starostlivosti o seba. Starostlivosť o fyzické a duševné zdravie je veľmi dôležitá pre zvládanie derealizačných príznakov. To môže znamenať zdravú stravu, dostatok spánku a čas na cvičenie a relaxáciu.
Dúfam, že tieto tipy a triky pomôžu aj ostatným, ktorí bojujú s derealizáciou. Môže to byť náročný príznak, ale so správnou podporou je možné ho zvládnuť a žiť plnohodnotný život.
Otázka č. 1: Čo je derealizácia?
Odpoveď č. 1: Derealizácia je príznak, ktorý sa môže vyskytnúť pri rôznych duševných poruchách vrátane depersonalizačno-derealizačnej poruchy a panickej poruchy. Je charakterizovaná pocitmi odlúčenia alebo nereálnosti vo svojom okolí vrátane ľudí, predmetov a okolitého sveta. Človek môže mať pocit, že všetko “nie je skutočné” alebo že žije v stave podobnom snu. Môže to byť znepokojujúci a zdrvujúci príznak, ale so správnou liečbou a podporou je možné ho zvládnuť.
Otázka č. 2: Čo spôsobuje derealizáciu?
Odpoveď č. 2: Presné príčiny derealizácie nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že súvisia so zmenami vo fungovaní mozgu a vnímaní reality človekom. Derealizácia sa môže objaviť v dôsledku traumatickej udalosti, ako je napríklad autonehoda alebo prírodná katastrofa, alebo sa môže u jedincov s určitými duševnými poruchami vyvíjať postupne v priebehu času. K príznakom derealizácie môže prispieť aj užívanie návykových látok, lieky a nedostatok spánku.
Otázka č. 3: Ako sa lieči derealizácia?
Odpoveď č. 3: Liečba derealizácie závisí od príčiny. U jedincov s depersonalizačno-derealizačnou poruchou sa často odporúča kombinácia liekov, terapie a starostlivosti o seba. Pri liečbe tohto stavu sa ukázali ako účinné antidepresíva, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), a kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). U osôb s derealizačnými príznakmi spôsobenými inými duševnými poruchami alebo užívaním návykových látok je prvým krokom riešenie a liečba základného problému. Môže sa odporučiť aj psychoterapia, napríklad CBT alebo expozičná terapia, a medikamentózna liečba. Je dôležité spolupracovať s odborníkom na duševné zdravie, aby sa určil najlepší postup liečby pre vaše individuálne potreby.Zdroje použité v článku:
- Understanding and treating depersonalisation disorder (N Medford, M Sierra, D Baker… – … in psychiatric Treatment, 2005 – cambridge.org)
https://www.cambridge.org/core/journals/advances-in-psychiatric-treatment/article/understanding-and-treating-depersonalisation-disorder/6216AE06994D1094873145C016CC1F57 - A case series of 223 patients with depersonalization-derealization syndrome (M Michal, J Adler, J Wiltink, I Reiner, R Tschan… – BMC psychiatry, 2016 – Springer)
https://link.springer.com/article/10.1186/s12888-016-0908-4 - DSM–5’s Posttraumatic Stress Disorder with Dissociative Symptoms: Challenges and Future Directions (MJ Dorahy, O van der Hart – Journal of Trauma & Dissociation, 2015 – Taylor & Francis)
https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/15299732.2014.908806 - Relationship of metacognition, absorption, and depersonalization in patients with auditory hallucinations (S Perona‐Garcelán, JM García‐Montes… – British Journal of …, 2012 – Wiley Online Library)
https://bpspsychub.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.2044-8260.2011.02015.x