ADHD a maskovanie: Je to symptóm alebo mechanizmus zvládania?

ADHD a maskovanie: Je to symptóm alebo mechanizmus zvládania?

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je neurovývinové ochorenie charakterizované nepozornosťou, impulzívnosťou a hyperaktivitou. Hoci sa bežne diagnostikuje v detstve, ADHD môže pretrvávať aj v dospelosti, ovplyvňovať každodenný život a spôsobovať významné poruchy.

Jedným z aspektov ADHD, ktorý je menej známy, je pojem “maskovanie”. Maskovanie sa vzťahuje na schopnosť jedincov s ADHD vyzerať, že fungujú normálne, napriek ich základným ťažkostiam. Môže to zahŕňať kompenzačné stratégie, ako je zapamätávanie, vyhýbanie sa a nadmerná kompenzácia, a môže to viesť k rozporu medzi tým, ako sa jedinec javí ostatným, a tým, ako prežíva svoje vlastné fungovanie.

Je maskovanie príznakom ADHD?

Nie je to príznak ADHD, ako je definovaný v diagnostickej príručke DSM-5. Maskovanie sa však bežne pozoruje u jedincov s ADHD a považuje sa za mechanizmus zvládania, ktorý sa používa na zvládanie príznakov tohto ochorenia. Maskovanie možno považovať za reakciu na sociálnu stigmu a diskrimináciu, ktoré sa často spájajú s ADHD, ako aj za spôsob prispôsobenia sa požiadavkám každodenného života a očakávaniam ostatných.

Ako sa maskovanie prejavuje u jedincov s ADHD?

Maskovanie sa u jedincov s ADHD môže prejavovať rôznymi spôsobmi vrátane:

  • Zdá sa, že ste organizovaní a máte všetko pod kontrolou, zatiaľ čo sa vnútorne cítite preťažení a neorganizovaní.
  • Schopnosť sedieť pokojne a sústrediť sa na krátke časové úseky, pričom sa vnútorne cítite nervózne a nepokojné
  • výborné zapamätanie si, pričom máte problémy s pracovnou pamäťou a mentálnou flexibilitou
  • schopnosť sústrediť sa na úlohy a zároveň pocit roztržitosti a zabúdania
  • pôsobiť sebaisto a sebavedome, pričom sa cítiť neisto a bez sebavedomia

Ako maskovanie ovplyvňuje osoby s ADHD?

Hoci maskovanie môže byť z krátkodobého hľadiska užitočným mechanizmom zvládania, z dlhodobého hľadiska môže mať pre jedincov s ADHD aj negatívne dôsledky. Niektoré z nich zahŕňajú:

  • Zvýšený stres a úzkosť
  • vyčerpanie z úsilia neustáleho skrývania príznakov
  • ťažkosti pri vytváraní a udržiavaní zmysluplných vzťahov
  • ťažkosti s prístupom k vhodnej podpore a prispôsobeniu
  • Zvýšená pravdepodobnosť samoliečby drogami a alkoholom

Ako sa môžu jednotlivci s ADHD vyrovnať s maskovaním?

Pre jednotlivcov s ADHD je dôležité nájsť rovnováhu medzi maskovaním a prijatím svojej neurodiverzity. Niektoré stratégie, ktoré môžu pomôcť, zahŕňajú:

  • Nájsť si podporný systém, napríklad terapeuta alebo podpornú skupinu ADHD.
  • Praktizovanie starostlivosti o seba a súcitu so sebou samým
  • osvojenie si zručností na zvládanie stresu, ako je napríklad všímavosť a zvládanie stresu
  • hľadanie možností prispôsobenia sa, ako napríklad flexibilné pracovné podmienky a predĺženie času na skúšky.
  • Podpora pozitívneho sebaobrazu a sebaúcty

Na záver možno povedať, že maskovanie je bežný jav pozorovaný u jedincov s ADHD, ale nepovažuje sa za príznak tohto ochorenia. Je dôležité, aby si jedinci s ADHD uvedomovali negatívny vplyv, ktorý môže mať maskovanie na ich pohodu, a aby vyhľadali podporu a zdroje na účinné zvládanie svojich príznakov.

Názor od čitatela

Jako pravidelná čitateľka som vám chcela poďakovať za tento informatívny článok o ADHD a maskovaní. S ADHD žijem už mnoho rokov a určite sa dokážem stotožniť s pojmom maskovanie. Je veľmi dôležité, aby ostatní pochopili výzvy, ktorým čelia jedinci s ADHD, a vplyv, ktorý môže mať maskovanie na náš každodenný život.

Zistila som, že mi pri zvládaní príznakov ADHD a vyrovnávaní sa s maskovaním pomáha niekoľko jednoduchých stratégií. Po prvé, zistila som, že kľúčom k úspechu je zostať organizovaná. Používam plánovač, aby som si zaznamenávala svoje stretnutia, úlohy a termíny, a dbám na to, aby som si najdôležitejšie úlohy stanovila ako prvé. Pomáha mi to udržať si prehľad a vyhnúť sa pocitu zahltenia.

Ďalším tipom, ktorý mi pomohol, je zabezpečiť si pravidelné prestávky počas dňa. Mám tendenciu sústrediť sa na nejakú úlohu a zabúdať na prestávky, ale aj 5 – 10 minút na pohyb, pretiahnutie sa alebo niečo úplne iné mi pomôže znovu sa sústrediť a načerpať energiu.

Nakoniec som zistila, že je dôležité stanoviť si realistické očakávania voči sebe a ostatným. Je v poriadku priznať si, že mám ADHD a že niektoré úlohy mi môžu trvať dlhšie alebo si vyžadujú viac úsilia. Pomohlo mi to znížiť stres a úzkosť a uľahčilo mi to požiadať o pomoc, keď ju potrebujem.

Dúfam, že tieto tipy budú užitočné aj pre ostatných, ktorí žijú s ADHD. Je to zložitý stav, ale so správnou podporou a zdrojmi je možné zvládnuť naše príznaky a žiť plnohodnotný život.

Často kladené otázky

Otázka č. 1: Čo je ADHD a ako súvisí s maskovaním?

Odpoveď č. 1: ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je neurovývojová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov sústrediť sa, udržať si organizáciu a kontrolovať svoju impulzívnosť. Maskovanie je bežný mechanizmus zvládania u jedincov s ADHD, keď predstierajú, že sú organizovanejší, sústredenejší a ovládajú sa viac, ako v skutočnosti sú. Je to spôsob kompenzácie ich príznakov a snahy prispôsobiť sa spoločenským očakávaniam. Maskovanie však môže byť aj vyčerpávajúce a časom viesť k zvýšenému stresu a úzkosti.

Otázka č. 2: Aké sú bežné príznaky ADHD?

Odpoveď č. 2: Príznaky ADHD sa môžu u jednotlivých ľudí líšiť, ale medzi bežné príznaky patria napr:

Nepozornosť: Ťažkosti s pozornosťou, ľahká rozptýlenosť, zabúdanie, neorganizovanosť
Hyperaktivita: Neposednosť, nepokoj, nadmerné rozprávanie
Impulzívnosť: Dôležité je poznamenať, že jedinci s ADHD môžu pociťovať len príznaky nepozornosti, hyperaktivity alebo impulzívnosti, alebo kombináciu všetkých troch.

Otázka č. 3: Ako sa lieči ADHD?

Odpoveď č. 3: Neexistuje univerzálna liečba ADHD, pretože najlepší prístup závisí od špecifických potrieb a príznakov každého jednotlivca. Bežné spôsoby liečby ADHD však zahŕňajú:

Lieky: Stimulujúce lieky, ako sú Ritalin, Adderall a Concerta, môžu pomôcť zlepšiť sústredenie a pozornosť.
Behaviorálna terapia: Táto terapia môže zahŕňať spoluprácu s terapeutom pri vytváraní stratégií zvládania, stanovovaní realistických cieľov a riešení problematického správania.
Zmena životného štýlu: Je dôležité spolupracovať s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby ste určili najlepší spôsob liečby.

Zdroje použité v článku: